Väčšina firiem, s ktorými som pracoval, mala nejakú predstavu o tom, kam sa chce posunúť. Len málokedy bola táto predstava vyjadrená tak, aby sa dala o pol roka overiť. Rozdiel medzi prianím a cieľom nie je vo veľkosti ambície. Je v tom, či sa dá jasne povedať, kedy bol cieľ dosiahnutý, a kedy nie.
Prianie, ktoré vyzerá ako cieľ
Veta "chceme rásť" znie ako cieľ, ale nedá sa podľa nej nič vyhodnotiť. Rast o jedno percento je tiež rast. Rast o päťdesiat percent tiež. Bez čísla a bez termínu sa táto veta stane niečím, čo firma môže vyhlásiť za splnené takmer za akýchkoľvek okolností, čo v konečnom dôsledku znamená, že necháva úplne otvorené, čo sa má reálne stať.
Podobne to platí pri vetách ako "chceme viac klientov" alebo "chceme byť lepší ako konkurencia". Všetky znejú motivujúco, ale žiadna z nich nedáva tímu jasnú informáciu o tom, čo má robiť v pondelok ráno inak, než robil minulý týždeň.
Čo musí obchodný cieľ obsahovať, aby bol cieľom
Funkčný obchodný cieľ obsahuje tri veci naraz. Konkrétne číslo, ktoré sa dá zmerať. Termín, do ktorého sa má dosiahnuť. A spôsob, akým sa bude priebežne sledovať, či sa firma k cieľu blíži, alebo od neho vzďaľuje.
- Namiesto "chceme viac klientov" funguje cieľ typu "získať dvadsať nových klientov v segmente do konca tretieho štvrťroka".
- Namiesto "chceme vyššie tržby" funguje cieľ typu "zvýšiť tržby o desať percent do konca roka pri zachovaní súčasnej marže".
- Namiesto "chceme byť efektívnejší" funguje cieľ typu "skrátiť priemernú dĺžku predajného cyklu z deväťdesiat na šesťdesiat dní".
Každý z týchto cieľov sa dá o tri mesiace otvoriť a jednoducho povedať, či sa darí, alebo nie. Pri prianí to nejde, pretože prianie nemá žiadnu hranicu, voči ktorej by sa dalo porovnať.
Prečo firmy napriek tomu zostávajú pri prianiach
Dôvod nie je nedostatok šikovnosti. Je to nepohodlie, ktoré konkrétne číslo prináša. Kým cieľ znie všeobecne, nikto nemôže povedať, že sa nesplnil. Akonáhle sa vysloví konkrétne číslo, vzniká aj možnosť zlyhania, a to je pre mnohých manažérov nepríjemná predstava.
Paradoxne, práve táto nepohodlnosť je dôvod, prečo konkrétne ciele fungujú. Tím, ktorý vie, že sa jeho výsledok bude porovnávať s jasným číslom, sa správa inak, než tím, ktorý vie, že sa bude hodnotiť len všeobecný dojem.
Ako sa cieľ premieta do bežného týždňa
Konkrétny cieľ, napríklad dvadsať nových klientov do konca štvrťroka, sa dá jednoducho rozložiť na týždenné číslo, koľko nových kontaktov treba osloviť a koľko z nich by malo prejsť do ďalšej fázy rozhovoru. Toto rozloženie chýba pri všeobecných prianiach úplne, pretože tam nie je čo rozkladať.
Práve táto schopnosť rozložiť cieľ na bežný týždeň je dôvod, prečo firmy s jasne stanoveným cieľom napredujú rovnomernejšie, zatiaľ čo firmy s obyčajným prianím sa spoliehajú na to, že sa niečo podarí samo od seba, keď bude vhodná chvíľa.