Skoro každá firma, s ktorou som pracoval, mala niekde uložený zoznam kontaktov. Málokedy sa ale dalo z tohto zoznamu zistiť, v akej fáze vzťahu s firmou daný kontakt je. Rozdiel medzi zoznamom mien a skutočnou databázou nie je v softvéri, ktorý sa použije. Je v tom, akú otázku vie databáza zodpovedať.
Zoznam mien verzus databáza vzťahov
Tabuľka s názvom firmy, menom kontaktnej osoby, telefónnym číslom a emailom je len zoznam. Dá sa podľa nej poslať hromadný email, ale nedá sa podľa nej rozhodnúť, komu zavolať ako prvému. Databáza sa od zoznamu líši tým, že ku každému kontaktu pridáva kontext. Kedy bol posledný kontakt, čo bolo jeho výsledkom, kto v tíme sa mu venoval, a čo sa má stať ďalej.
Bez tohto kontextu sa práca s kontaktmi mení na hádanie. Obchodník si musí spomenúť, alebo hľadať vo vlastnej pamäti, s kým už hovoril a s kým ešte nie. Vo firme s desiatkami klientov to ešte ide. Vo firme s tisíckami kontaktov je to prakticky nemožné, a firma o tom často ani nevie, pretože stratu príležitostí nevidí ako číslo, len ako pocit, že niečo uniká.
Čo sa stane, keď databáza chýba
Najčastejší dôsledok chýbajúcej databázy nie je chaos, ktorý by bol na prvý pohľad viditeľný. Je to tichý únik príležitostí. Klient, ktorý pred rokom prejavil záujem, ale vtedy nemal rozpočet, zostane zabudnutý, pretože nikto nemá spôsob, ako si ho pripomenúť v správnom čase. Obchodník, ktorý odíde z firmy, odíde aj s celou históriou vzťahov, ktorú mal len v hlave alebo vo vlastnom telefóne.
- Firma stráca kontakty, ktoré prejavili záujem, ale neboli v danej chvíli pripravené kúpiť.
- Firma nevie rozlíšiť, ktorý segment kontaktov je najhodnotnejší, pretože nemá dáta na porovnanie.
- Nový obchodník nastupuje bez akejkoľvek histórie vzťahov s existujúcimi kontaktmi.
Čo databáza skutočne potrebuje obsahovať
Funkčná databáza nepotrebuje desiatky polí ani zložitý systém. Potrebuje odpovedať na tri základné otázky pri každom kontakte. V akej fáze vzťahu sa nachádza, teda či ide o nového, existujúceho alebo strateného klienta. Kedy bol posledný kontakt a čo bolo jeho obsahom. A čo je ďalší logický krok, ktorý má nasledovať.
Tieto tri informácie stačia na to, aby obchodný tím vedel, komu sa venovať dnes, a nečakal, kým si niekto náhodou spomenie. Bez nich sa aj nákladný softvér zmení späť na obyčajný zoznam mien, len drahší.
Segmentácia ako druhý krok, nie prvý
Až keď databáza obsahuje tento základný kontext, dáva zmysel ju ďalej segmentovať, napríklad podľa veľkosti firmy, odvetvia alebo hodnoty predchádzajúcich objednávok. Segmentácia bez tohto základu je len kozmetika, pretože firma síce vie kontakty rozdeliť do skupín, ale stále nevie, s kým a kedy má komunikovať ako prvým.
Databáza nie je miesto, kde sa kontakty ukladajú. Je to miesto, odkiaľ sa vie, čo urobiť ďalej.
Firma, ktorá si túto otázku položí skôr, než začne hľadať softvérové riešenie, ušetrí si mesiace zbytočnej implementácie systému, ktorý by aj tak zostal len drahšou verziou pôvodného Excelu.