AI dáva zmysel, až keď sa stane procesom

Keď sa AI stane iba hračkou

Väčšina ľudí, ktorí vyskúšali AI a sklamali sa, urobili presne tú istú vec. Otvorili chat, položili otázku, dostali odpoveď, a tým sa to pre nich skončilo. Zostalo to pri jednorazovej hračke, nie pri nástroji, ktorý niečo reálne mení.

AI dáva zmysel vo firme až vo chvíli, keď sa zmení na proces. Nie na vlastný trik, ktorý ovláda jeden človek a nikto iný nevie, ako presne funguje, ale na postup, ktorý dokáže použiť aj kolega na rovnakej pozícii. Vtedy sa objaví skutočná hodnota, skrátenie času na konkrétnej pracovnej pozícii a výrazne nižšie riziko ľudského zlyhania, teda preklepu v cene, zabudnutej podmienky v zmluve, nekonzistentného tónu v komunikácii navonok.

Toto rozlíšenie je dôležitejšie, než sa zdá. Firma, ktorá má jedného šikovného člena tímu s vlastnými promptmi v poznámkovom bloku, nemá proces. Má závislosť na jednom človeku. Keď ten človek odíde na dovolenku, ochorie, alebo zmení prácu, zmizne s ním aj celá výhoda. Firma, ktorá má rovnaký postup uložený ako opakovane použiteľnú zručnosť, dostupnú komukoľvek na danej pozícii, má proces, ktorý prežije aj odchod toho, kto ho vytvoril. Presne v tomto bode sa rozhoduje, či AI zostane zaujímavosťou, alebo sa stane súčasťou toho, ako firma reálne funguje.

Prečo som si vybral Claude

Nástrojov na trhu je veľa. Ja som sa rozhodol pre Claude z konkrétneho dôvodu, nie z náklonnosti k značke. Pracuje priamo so súbormi, čo znamená, že vie čítať a spracovať dokumenty, faktúry alebo fotografie, ktoré mu dám, nie len odpovedať na text napísaný do okienka.

Druhý dôvod je prepojenie na ostatné systémy. Cez takzvané konektory sa dá Claude napojiť na cloudové a online nástroje, ktoré firma už aj tak používa, napríklad na úložisko dokumentov alebo firemné aplikácie, a pracovať s dátami priamo tam, kde reálne existujú, nie v izolovanom okne mimo zvyšku firemného prostredia. Ako presne konektory fungujú a čo všetko umožňujú, je podrobne opísané v oficiálnej dokumentácii Claude.

Tretí dôvod je možnosť nakŕmiť ho informáciami, ktoré sú pre konkrétnu činnosť kľúčové, a zároveň mu dať k dispozícii zručnosť, ktorú viem vyvolať kdekoľvek, nezávisle od toho, na ktorom zadaní práve pracujem. Práve tento rozdiel, medzi informáciou pre konkrétnu činnosť a zručnosťou dostupnou všade, je jadrom toho, ako Claude reálne používam, a je dôležitý natoľko, že si zaslúži samostatné vysvetlenie.

Štvrtý dôvod je menej technický, ale v praxi rovnako dôležitý. Potrebujem nástroj, ktorý viem odovzdať ďalej, teda kolegovi, klientovi alebo rodinnému príslušníkovi, bez toho, aby som musel vysvetľovať, ako sa s ním zaobchádza. Keď je postup uložený ako skill, stačí povedať, čo má robiť, a zvyšok funguje rovnako pre mňa aj pre toho, komu ho dám k dispozícii.

Čo je projekt a čo je skill

Claude rozlišuje medzi dvomi odlišnými vecami, ktoré sa dajú ľahko zamieňať, projektom a skillom. Rozdiel sa dá zhrnúť jednou vetou. Projekt hovorí, čo potrebuješ vedieť. Skill hovorí, ako niečo robiť. Toto rozlíšenie nie je moja vlastná terminológia, vychádza priamo z toho, ako túto funkciu opisuje samotný Anthropic.

Projekt

Projekt si predstavte ako samostatný pracovný priestor pre jednu konkrétnu činnosť. Vložím doň podklady, ktoré sa tejto činnosti týkajú, napríklad materiály ku klientovi, históriu komunikácie, cenníky alebo predchádzajúce analýzy. Každá ďalšia konverzácia v tomto projekte už so všetkým týmto kontextom automaticky pracuje, bez toho, aby som musel dookola vysvetľovať to isté. Projekt teda rieši vedomosti pre jednu konkrétnu vec, nie postup, ktorý by mal fungovať všade inde.

Skill

Skill je presný opak. Nie je viazaný na jednu činnosť ani na jedného klienta, ale na spôsob, akým sa má niečo robiť, nech už ide o čokoľvek. Mám napríklad skill, ktorý dokáže z vopred daných vstupov prepočítať cenu pre rozpočtárov presne podľa metodiky, akú vo firme používame, a skill, ktorý zo vstupnej faktúry pripraví platbu, bez ohľadu na to, ktorého klienta sa faktúra týka. Oba sa dajú vyvolať v akomkoľvek projekte, pretože nepatria k jednej činnosti, patria k spôsobu práce.

Čo sa stane, keď si ich pomýlite

Toto rozlíšenie nie je len technická poučka, má reálne dôsledky. Keď niekto vloží opakovane použiteľný postup, napríklad presný spôsob spracovania faktúr, do jedného projektu namiesto do skillu, zostane tento postup uzamknutý práve v tomto projekte. Kolega pracujúci na inom zadaní ho nenájde a nepoužije, aj keby mu presne vyhovoval. Firma tak znova skončí pri jednom šikovnom človeku, ktorý si niečo postavil pre seba, nie pri procese, ktorý funguje naprieč celým tímom.

Opačná chyba je rovnako bežná. Keď niekto naopak nahustí do skillu informácie viazané na jedného konkrétneho klienta, napríklad jeho špecifické zľavy alebo interné dohody, prestane byť skill univerzálny. Pri inom klientovi sa objavia nesprávne predpoklady, ktoré tam nepatria. Skill má zostať čistý postup. Kontext patrí do projektu, nie do neho.

Najpraktickejší spôsob, ako si to overiť, je jedna jednoduchá otázka. Ak by som tento postup musel vysvetliť niekomu úplne mimo aktuálneho zadania, dávalo by to zmysel bez dodatočného kontextu? Ak áno, patrí to do skillu. Ak odpoveď závisí od toho, o ktorého klienta alebo projekt ide, patrí to do projektu, nie do skillu. Táto jedna otázka mi ušetrila viac zbytočne prekopávaných nastavení, než by som čakal, keď som si túto štruktúru len začínal budovať.

Skill, ktorý pozná meno jedného klienta, prestal byť skillom. Stal sa poznámkou, ktorá sa len tvári univerzálne.

Ako vyzerá v praxi skill na spracovanie faktúry

Aby bolo jasné, že toto nie je len teória, ukážem, ako taký skill funguje na konkrétnom, reálne používanom príklade. Vychádza z bežnej situácie, kde treba zaplatiť faktúru rýchlo a bez preklepov, napríklad keď faktúru posiela niekto, kto nemá čas sedieť pri počítači.

Postup je nasledovný. Vyvolá sa skill určený na spracovanie platby a nahrá sa fotografia alebo súbor faktúry. Skill z nej vyčíta kľúčové údaje, teda číslo účtu príjemcu vo formáte IBAN, sumu, variabilný symbol a dátum splatnosti. Z týchto údajov potom pripraví platobný QR kód v štandarde bežne používanom na Slovensku a v Česku, ktorý stačí odfotiť bankovou aplikáciou, alebo priamo odkaz, ktorého kliknutím sa otvorí bankový účet s už predvyplnenými údajmi o platbe.

Celý postup, teda vyčítanie údajov, ich overenie a vygenerovanie QR kódu či odkazu, je presne to, čo robí zo spracovania faktúry skill, nie projekt. Nezávisí od toho, od ktorého dodávateľa faktúra prišla, ani v ktorom mesiaci sa to deje. Funguje rovnako pri prvej aj pri stej faktúre, a to isté viem spustiť pre kohokoľvek, komu dám k tomuto nástroju prístup.

• Vstup je fotografia alebo súbor faktúry, bez potreby ručne niečo prepisovať.
• Spracovanie vyčíta IBAN, sumu, variabilný symbol a dátum splatnosti priamo z dokumentu.
• Výstup je platobný QR kód alebo odkaz s predvyplnenými údajmi, pripravený na okamžité potvrdenie v bankovej aplikácii.

Presne tu je vidieť rozdiel oproti projektu. Projekt by obsahoval napríklad históriu platieb jedného konkrétneho dodávateľa. Skill nepozná dodávateľa vôbec, len vie, ako sa z akejkoľvek faktúry stane platba.

Kedy sa oplatí spraviť z postupu skill

Nie každá činnosť si zaslúži vlastný skill. Keď niečo urobím raz za pol roka a za každým je to niečo úplne iné, nemá zmysel pre to stavať opakovane použiteľný postup, rýchlejšie je to jednoducho urobiť. Skill sa oplatí tam, kde sa stretnú tri podmienky naraz.

Prvá podmienka je opakovanie. Činnosť sa musí diať pravidelne, nie raz za uhorský rok, pretože len vtedy sa investícia do postupu vráti. Druhá podmienka je jasné pravidlo. Musí sa dať presne opísať, čo je správny výsledok a čo nie, pretože skill bez jasného pravidla len prenáša chaos z jedného miesta na druhé. Tretia podmienka je cena chyby. Čím drahšia je chyba, napríklad preklep v sume na faktúre alebo zabudnutý variabilný symbol, tým viac sa oplatí mať namiesto ručnej rutiny overený, opakovateľný postup.

Spracovanie faktúry do platby spĺňa všetky tri podmienky naraz. Deje sa pravidelne, dá sa presne opísať, čo má byť výsledkom, a chyba v platbe stojí reálne peniaze a čas na jej opravu. Presne preto je to lepší príklad skillu než niečo, čo sa robí príležitostne a vždy inak.

Rovnaký test sa dá použiť na akúkoľvek inú činnosť vo firme, nielen na platby. Príprava ponuky pre nového klienta, kontrola zmluvy pred podpisom, alebo odpoveď na bežnú reklamáciu, všetko sú kandidáti na skill, pokiaľ sa dejú dosť často a dá sa pre ne jasne opísať, ako má vyzerať správny výsledok.

Zrýchľuje to prácu, nenahrádza ju

Toto je bod sa oplatí zdôrazniť úplne na záver, pretože je to najčastejší omyl pri práci s AI. Claude mi výrazne skracuje čas, ktorý by som inak strávil prepisovaním platobných údajov, písaním alebo hľadaním súvislostí v podkladoch. To ale neznamená, že výstup idem rovno odoslať alebo potvrdiť bez kontroly.

Každú vygenerovanú platbu, každý prepočet aj každý text si pred použitím overím, skontrolujem čísla, skontrolujem, či údaje sedia so skutočnou faktúrou, a až potom to potvrdím. Táto kontrola zaberie čas, ale aj s ňou je celý proces rýchlejší, než keby som rovnakú prácu robil od začiatku sám, ručne a bez pomoci. Rozdiel nie je v tom, že by AI prácu nahradila. Rozdiel je v tom, že mi ušetrí čas tam, kde by som ho inak strávil na rutine, a nechá mi ho tam, kde je skutočne potrebné moje rozhodnutie.

Toto je presne ten bod, kde sa rozhoduje, či firma AI naozaj využíva, alebo si len myslí, že ju využíva. Kontrola sa nikdy nevynecháva, pretože zodpovednosť za výsledok nesie vždy človek, nie nástroj. Práve preto má dobre postavený skill aj v sebe zabudovaný priestor na overenie, nie len na rýchly výstup. Rýchlosť bez kontroly nie je úspora času, je to len presunuté riziko na neskôr, keď sa chyba nájde v omnoho horšom momente, než pri prvej kontrole.

Skill, ktorý si môžete rovno vyskúšať

Nasledujúci skill je funkčný nástroj pre vás na skúšku. V Claude choďte na Customize, Skills, tlačidlo plus, Create skill. Do poľa Skill name napíšte napríklad qr-platba, do poľa Description vložte "Spracuje nahratú faktúru a vygeneruje PAY by square QR kód na platbu, bez ručného prepisovania údajov." a do veľkého textového poľa celý postup. Po uložení ho v hociktorej konverzácii vyvoláte napísaním lomky "/" a výberom skillu zo zoznamu.

1. Používateľ nahrá faktúru (PDF alebo fotku). Ak ju nenahral, požiadaj ho o ňu.
2. Z faktúry vyčítaj IBAN príjemcu, sumu na úhradu, variabilný symbol, názov príjemcu a dátum splatnosti. Nič nehádaj. Ak niečo nevieš prečítať, spýtaj sa.
3. Vypíš tieto údaje prehľadne a spýtaj sa, či sedia s faktúrou. Bez potvrdenia nepokračuj.
4. Vytvor QR kód vo formáte PAY by square, ktorý čítajú slovenské banky (nie SEPA ani iný formát). Použi na to knižnicu pay-by-square a ak nie je nainštalovaná, nainštaluj ju.
5. Hotový QR kód sám načítaj späť a over, že obsahuje tie isté údaje. Ak nesedí, QR nedávaj a povedz to.
6. Pošli QR ako obrázok a pod ním zhrnutie: príjemca, IBAN, suma, variabilný symbol, splatnosť.
7. Pripomeň, že pred zaplatením treba v bankovej aplikácii skontrolovať sumu a IBAN.
8. Nikdy neplať ani nepotvrdzuj platbu za používateľa.

Z overeného skillu urobte nástroj

Skill, ktorý používate často, sa oplatí časom premeniť na jednoduchú stránku, ktorá funguje ako samostatný nástroj. Nemusíte pri každej faktúre otvárať Claude a spúšťať postup, stačí otvoriť odkaz. Presne to som urobil s QR platbou. Pripravil som ju na podstránke qr.murple.sk, kde si faktúru vyfotíte alebo údaje zadáte ručne a hneď dostanete QR kód na úhradu. Môžete ju používať kedykoľvek, aj bez Claude. Nástroj, ktorý reálne funguje, je intuitívny a dá sa používať každý deň. Vtedy má AI skutočne zmysel.